2012
Ako sme vyberali investora pre SuperFaktúru, časť 2/2
Written by: Braňo Šimo | Filled in: Firemná kultúra | Discussion: 15 comments | Date:
Lucky bastards
Nebolo to jednoduché a bude to znieť asi až neuveriteľne, ale nakoniec sme si vyberali dokonca spomedzi štyroch veľmi silných partnerov, ktorí prejavili reálny záujem vstúpiť do projektu. Nebude veľa slovenských startupov, ktorým sa podarilo dopracovať do podobne šťastnej situácie. Ponuky boli finančne porovnatelné, podmienky investície sa mierne líšili, v čom bol ale najväčší rozdiel boli predstavy jednotlivých investorov o ďalšom smerovaní projektu.
Finančné hľadisko nebolo pre nás jediným dôležitým faktorom. Veríme, že projekt bude úspešný, preto nebolo našim cieľom “nabaliť sa”. Chceli sme mať len finančne pokrytý vývoj na nasledujúce 2 roky. Všetky peniaze, ktoré sme nakoniec vyjednali, investujeme do vývoja a marketingu. To znamená, že kým nebude projekt ziskový, nič na ňom nezarobíme. Hľadali sme tiež partnera so skúsenosťami a možnosťami, ktoré my nemáme, aby nám pomohol s ďalším presadzovaním SuperFaktúry na trhu. Veľmi zjednodušene povedané sme si teda pre investora stanovili dve podmienky:
- 1. Finančne zabezpečený vývoj na 2 roky
- 2. Know how využiteľný pre SuperFaktúru
A obe mali rovnakú prioritu.
Konečne k veci
Investor A
- V skutočnosti sa nám ozval sám, ešte v čase, keď sme vôbec neuvažovali o vstupe investora do projektu. Zaujalo ho promo video na youtube. Samotná komunikácia bola však mierne problematická. Na odpoveď na naše maily sme spravidla museli čakať aj týždeň či dva. Obávali sme sa teda, ako bude spolupráca prebiehať, ak do vzťahu vstúpime a budeme musieť niečo urgentne dohodnúť. Navyše, čo bol ešte väčší problém, druhá strana opätovne dopisovala do návrhu zmluvy podmienky, s ktorými sme už raz nesúhlasili a ktoré boli z návrhu vyhodené. Pri ďalšom kole pripomienkovania sa rovnaké podmienky opäť v zmluve objavili, na inom mieste a zamaskované za inými slovami. Takto sa dôvera nebuduje. Po troch mesiacoch sme sa rozhodli z jednania odstúpiť.
To už ale bolo v čase, kedy sme si už aj my začali uvedomovať, že bez investora to zrejme ďalej nepôjde. Začali sme sa teda po nejakom aktívne obzerať.
Investor B
- Človek, ktorý sám z ničoho vybudoval viacero úspešných projektov najmä na Slovensku a v Čechách. Zaujali ho naše nápady natoľko, že bez nejakého zdĺhavého váhania mal záujem do projektu vstúpiť a aktívne sa na ňom podieľať. Jeho vízia ďalšieho vývoja sa dostatočne prekrývala s našou, čo bolo veľké plus.
Investor C
- Dozvedel sa o nás od investora B. Pozrel si SuperFaktúru a tiež o ňu prejavil záujem. Úspešne so svojimi produktmi pôsobí na cca 20tich zahraničných trhoch. Jeho plán bol uviesť SuperFaktúru na všetky tieto trhy v stave, v akom bola v danom momente. To znamená jednoduchá fakturácia, správa nákladov a klientov. Je zo zahraničia.
Investor D
- Taktiež nie je zo Slovenska. Ponúkol nám o cca 25% viac peňazí, ako investori B a C a požadoval za to o 10% menší podiel. Bohužiaľ nám ale nemohol nijako aktívne pomôcť. A keďze ako som už písal, nebolo našim cieľom získať čo najviac peňazí, ale vybudovať úspešný produkt, výber sme teda zúžili na investorov B a C.
Grand finále
Celé rozhodovanie vyvrcholilo po ďalších cca troch mesiacoch do mega mítingu, na ktorom sme museli prijať definitívne stanovisko. Rozhodovali sme štyria a zhoda musela byť stopercentná. Ako som už písal, najväčší rozdiel medzi investormi bol v ich pohľade na ďalší vývoj. Finančne boli ich ponuky rovnaké. Jeden nám ponúkal rýchlu dynamickú expanziu súčasnej verzie SuperFaktúry do desiatok iných krajín, druhý vývoj ďalších funkcionalít a zameranie sa na domáci trh, s možnosťou neskoršej organickej expanzie, ak sa projekt ukáže životaschopný. Veľmi veľmi zjednodušene povedané.
Na ranné stretnutie sme všetci štyria prišli s jasnou predstavou, že stav je 50:50. To nám teda veľmi nepomohlo. Počas nekonečnej debaty padlo neskutočné množstvo argumentov, stav sa každú polhodinu menil na 49:51 resp. 51:49. Marek počas toho stihol aj plánovanú návštevu zubára – zuby si umýval priamo na mítingu – a debata dokonca pokračovala cez telefón aj celú cestu k/od zubára. Odvtedy, ako som na svojom prvom rande tuho rozmýšľal čo povedať, ma mozog tak nebolel, ako na tomto mítingu. O štyri hodiny neskôr a po zapísaní veľkej tabule pre/proti argumentami sme prišli k jednoznačnému záveru, že stav je 50:50.
Coin toss
Zúfalá situácia. SuperFaktúra nás stála už veľa energie (a peňazí), preto sme chceli spraviť najsprávnejšie rozhodnutie, akého sme v danom momente boli schopní. Aj vďaka tomu vznikla tá patová situácia. Peter nakoniec prišiel s nápadom hodiť si mincou. Najprv sme tento návrh pripisovali jeho priveľkej mentálnej únave. Stihol nám ale vysvetliť, že nejde ani tak o výsledok, ktorý určí minca. Ide o to, že človek musí podľa tejto teórie absolútne nezaujato sledovať svoje vlastné podvedomé pocity hneď po tom, ako minca padne. Ak pocíti úľavu, minca vybrala správne. Ak má chuť si znovu hodiť mincou, minca rozhodla nesprávne a treba si vybrať druhú možnosť. Dávalo nám to zmysel.
Padlo číslo, všetci pocítili úľavu a tým sme si vybrali väčšie dobrodružstvo (možno menšiu istotu úspechu) ale hlavne možnosť realizovať v blízkej budúcnosti naše veľké plány a stať sa tak priekopníkmi v tom, kam chceme SuperFaktúru dostať. A vy sa máte na čo tešiť…
Múdre rady na záver
Existuje zopár vecí, ktoré sa dlhodobo snažíme dodržovať, a ktoré sa ukázali ako kľúčové. Na záver ich musím spomenúť, lebo výraznou mierou prispievajú k úspechu.
- Robte vždy to, čo Vás baví. Ak sa budete do práce tlačiť nasilu, na výsledku sa to prejaví.
- Čokoľvek robíte, robte to na maximum. Vesmír Vám to skôr alebo neskôr vráti.
- Dbajte aj na ten najmenší detail. Aj keď si budete myslieť, že si ho nikto nevšimne. Neuspokojte sa s nutným minimom. Detaily urobia podstatný rozdiel v zážitku pri používaní Vášho produktu. Pri vývoji SuperFaktúry bolo jadro funkcií prvej verzie hotové pomerne rýchlo, veľkú časť vývoja ale zabralo práve nezaujímavé vylaďovanie detailov. Zo skúsenosti viem, že väčšina vývojárov sa nerada babre s “prkotinami”. V 2day máme chvalabohu šťastie na ľudí, ktorí chápu, aký je rozdiel medzi dobrým a výborným produktom. A dobré nám nestačia.
- Snažte sa mať vždy s Vašimi klientami korektný vzťah. Nikdy neviete, či z vás v budúcnosti nebudú partneri. Buďte úprimný, aj keď spravíte nejakú chybu. V našom prípade bol investor, pre ktorého sme sa nakoniec rozhodli, jedným z mojich dlhoročných klientov. Zaujímavé na to tom je, že sme sa ani raz počas niekoľkých rokov spolupráce osobne nestretli, iba párkrát sme spolu telefonovali. Nikdy sme nemali spísanú žiadnu zmluvu. Zadanie som vždy dostal mailom, odovzdal som prácu rovnako mailom, zapracoval pripomienky, vystavil faktúru, obdržal platbu. Ideálne. Keď som mu volal s ponukou na investíciu, vypočul si ma a povedal, že určite má záujem stretnúť sa a vypočuť si všetko, lebo pozná moju prácu a vie, že to určite nebude fail.
- Ak hľadáte investora, od ktorého budete okrem peňazí očakávať aj aktívne vstupovanie do projektu, berte ohľad aj na vzájomnú chémiu. Je veľmi dôležité, aby ste si navzájom “sadli”. Opäť príklad zo SuperFaktúry: momentálne stále nemáme s investorom podpísanú zmluvu, máme len ústnu dohodu. A napriek tomu sme už niekoľko mesiacov za sebou dostali dohodnuté finančné plnenie a tiež nezanedbateľnú marketingovú podporu. Neuveriteľné. A súčasne zaväzujúce. Pripomína mi to slovenského fotografa Deža Hoffmana, ktorý bol dvorným fotografom Beatles (okrem iných známych mien), ale nikdy spolu nemali spísanú žiadnu zmluvu. Vždy stačila iba chlapská dohoda.Poznámka: mimochodom, ak budete pozorní, môžete ho (údajne to je on) počuť v piesni Yellow Submarine. V krátkej medzihre vykríkne vetu: “Môžte mi vylízať!”. Údajne to mal byť jeho odkaz komunistom v Československu.
Epilóg
Ako sa ukázalo, hod mincou má ďalšiu obrovskú výhodu. V prípade, že časom zistíme, že to bolo zlé rozhodnutie, budeme mať na koho ukázať prstom a koho verejne potrestať!
User comments (15)
Super článok. Takéto príbehy úspechu priamo z praxe sú na nezaplatenie. Práve rozbiehame jeden starup, a dosť mi to pomáha. Nech sa darí …
Som rád, ak vám tieto informácie pomohli. V tom príapade článok splnil účel. A držíme palce 😉
Brano Simo on April 1, 2012 at 8:51 pm
Written by:Nech sa darí
Vďaka 😉
Brano Simo on April 1, 2012 at 8:52 pm
Written by:Super článok, držte sa.
Ďakujeme za podporu, dobre padne 😉 Máme toho ešte veľa pred sebou
Brano Simo on April 5, 2012 at 8:36 am
Written by:Dobry den, mam rozpracovany projekt, samozrejme chapem ze mate momentalne neuveritelne vela prace a v sucastnosti sa nemozete pustat do noveho projektu , ale bol by som rad kebyze si ho aspon pozriete a uvital by som ak by ste povedali svoj nazor otvorene , kedze sa pohybujete v tomto biznise. dakujem
Jasne, napis nam na 2day@2day.sk 🙂
posielam email 🙂
Written by: Anonymous on April 27, 2012 at 8:49 am
uz to letelo 🙂
Written by: robo on April 27, 2012 at 9:12 am
Výborný článok, ak toho budete mať viac, môžete vydať jednoduchú knihu o podnikaní, podobne ako to urobili páni z 37signals: RESTART (EN: REWORK) . Nech sa darí
Zaujímavý návrh, aj keď 37signals je ťažká váha 😉
Brano Simo on July 6, 2012 at 10:40 am
Written by:To vysvetlenie s nahodným hodom mince je úžasne
Pre startupy zacielene na masovy trhovy segment je jedinou cestou dlhodobej expanzie vstup na zahranicny trh. Bohuzial, Slovensko je prilis male (populacne) a neuzivi startup podobneho charakteru ani pri dobrom marketingu – ak neuvazujeme o zvyseni predplatneho aspon 10x:-) Vlastna skusenost. Pribeh Google sa neopakuje kazdy rok:-)
Ahoj Larry, to je fakt, google je špička ľadovca. A expanzia na zahraničný trh nie je ale vôôôôôôbec jednoduchá v prípade podobných aplikácií. SuperFaktúra je však dôkazom, že keď sa chce, dá sa rozbehnúť úspešný projekt aj u nás, stojí to však dosť námahy. (Pssssst, máme vyrovnaný rozpočet, stojíme na vlastných nohách a stále rastieme;) )
Braňo Šimo on November 25, 2014 at 3:27 pm
Written by: